Povaha:

  • ucenlivy, inteligentny, znesie sa uz s mackami, v mojej pritomnosti dokaze zniest hlodavce a vtaky, znesie sa so psami (ale ma este problem ustat, ked ine psy vrcia), znesie deti (ale nevyhladava ich pritomnost), k cudzim je odmerany, svoju rodinu miluje nadovsetko , bol poludsteny, a tak sa uci rozumiet psej reci

 

Aký je:

Povely sa Caesarik ucil prekvapivo rychlo a ucenie dalsich novych povelov zvladol za skutocne kratky cas. Isty cas sme chodili aj na agility, ktore Caesarkovi nesmierne sli. Nebol sice rychly, ale bolo vidiet na nom, ze ho to bavi.

Tiez sa vsak ukazalo, ze Caesarik je moj prvy psik a nie vzdy som jeho psej reci spravne rozumela. Jeho vychovu som nezvladla najlepsie, pretoze som ho poludstila, ziadny z cvikov som nedotiahla az do konca a nerad sa hladkal. Zvykol totizto utocit ludom do noh a so psami-samcami sa bil. Samozrejme chyba nikdy nebola v nom ale vo mne. Vzdy, ked isiel oproti nam nejaky pes, zacala som byt nervozna a bala som sa toho ci je to pes alebo fena. S fenami a steniatkami nemal nikdy problem a nikdy by im neublizil. Ale so psami sa zvykol pobit. Nepobil sa iba s tymi psami, ktore o bitku nestali. Vzdy to prebiehalo tak, ze ja som zacala byt nervozna, Caesar to zacitil a zacal stekat, vrcat a tahat sa na voditku a ten druhy pes bud na to reagoval rovnakym sposobom alebo na to nereagoval. Vsetko, aj to kusanie ludi do noh, robil Caesar len preto, lebo sa necitil pri mne v bezpeci, necitil, ze ho ochranim a nedoveroval mi, pretoze som ho velakrat ani neochranila.

A co sa tyka cvikov, tie nikdy neposluchol na 100%. Ked som mu povedala napr. sadni, tak par minut vystrajal, saskoval a samozrejme ja som sa na tom len zabavala a potom ten povel ani nesplnil. Ked som skutocne potrebovala, aby posluchol, tak ma posluchol len vtedy, ked som uz kricala alebo ked som mala nejaku jeho oblubenu hracku ci masrktu. Na privolanie reagoval az vtedy, ked som uz zurila od zlosti a aj napriek tomu, ze neovladal privolanie, som ho mavala vonku na volno.

A ked som ho chcela pohladkat, vzdy sa tvaril ako keby to bolo prenho jedno velke utrpenie. Ked som ho mala na rukach, tak knucal, skucal a zakazdym, ked si myslel, ze ma prilezitost, chcel ujst. Ja som sa mu vzdy samozrejme pchala hlboko niekam a on ma tam vzdy poslal.

V tom case som si ani len nepomyslela, ze chyba je vo mne. Myslela som si, ze ma Caesar nechce pocuvat a ze mu robi radost hnevat ma. Potom som vsak na internete narazila na psiu poradnu psychologa psov Rudolfa Desenskeho, ktora mi otvorila oci. Vdaka tejto poradni som pochopila, kde je skutocny problem Caesarovho neposluchania, utocenia a nechuti hladkat sa. A zacala som na sebe a Caesarovi pracovat. Caesar mal vtedy nejake 3 roky, ked som zacala s prevychovou.

Slo to postupne a pomaly, krocik po krociku, ale cim dalej tym viac boli zmeny viditelne a citelne. Prestala som byt nervozna, ked som ho mala na voditku. Zacali sme postupne chodit medzi psy. Zacala som dotahovat povely. Prestala som mu niekam pchat. Ked som nieco povedala, tak to platilo a taktiez som zacala dbat o to, aby Caesar dodrziaval pravidla, ktore mal.

Este dnes su iste veci, na ktorych pracujeme, ale mozem povedat, ze sme spolocne spravili velky pokrok. A som na nas obidvoch nesmierne hrda. Vdaka tomu, co som zazila, viem, ze je velmi dolezite nezanedbat vychovu, pretoze prevychova je omnho narocnejsia a zdlhavejsia! Caesar mi dal velmi vela. Vdaka tomu, ze som sa zmenila a ze som zacala na nas pracovat, sme si k sebe nasli cestu (predtym som bola ako  taka babka, co sa onho len stara) a je to skutocne sikovny pes, ktoreho neskutocne lubim!

V com je vsak velmi dobry je utesovanie. Ked niekoho z nas vidi plakat, okamzite si k nemu lahne a zacne ho oblizovat. Taktiez, ak chce pit (a v miske uz nema vodu), tak zacne bud labou buchat do misky, kusat misku alebo stekat, ak nie som pri nom. Ak som pri nom, tak zacne cvakat zubami. Naucil sa to sam a myslim si, ze tym chce napodobnit zvuk slov ham-ham alebo von-von, ktore zvyknem pouzit. Ham-ham pouzivam, ked chcem zistit ci chce jest a von-von pouzivam, ked chcem zistit ci chce ist von/vencit sa. Ked sa chce maznat, tak sa zacne obtierat (bud na posteli o perinu alebo na gauci o kozusinu).  Teraz, ked ho hladkam, tak viem, ze si to vychutnava.

Vyborny je tiez vo vysielani. Najcastejsie to pouzivam, ked mu hodim hracku a on ju nevie najst a ja ho musim smerovat. Velmi lahko sa da smerovat pomocou ruk a slov. Je to sikovny chlapec.